Len nedávno sme sa s manželom po rokoch v zahraničí prisťahovali na Slovensko, takže sa, čo sa týka inštitúcií na pomoc v kadečom, iba rozkukávame.
Prečo to píšem? Lebo naša suseda má 11-ročnú fenu, ktorá neznesie prítomnosť žiadnej osoby, či psa vo svojom dohľade. Susedka je milá pani, ochotná a snaží sa ako môže, aby jej psík neobťažoval, ale posledné dni je to naozaj zlé, lebo pes breše doslova od pol siedmej ráno do takmer pol deviatej večer len naozaj s minimálnymi prestávkami. Problémom preň sú robotníci, pracujúci na plote susedy.
Brechanie je však doslova srdcervúce, lebo tá fena až akoby plakala. Preto som dnes ráno obvolala niekoľko organizácií na pomoc zvieratám. V prvom rade musím povedať, že ak máte zahraničné číslo ako ja, nikam sa nedovoláte. A jednou z kontaktovaných inštitúcií bola aj SOS Linka pre zvieratá v núdzi. Keďže mi telefón odmietali dvihnúť aj potom, čo ma na nich prepájala núdzová linka 112, poslala som sms a zyšok si prečítajte v SMS komunikácii s „dobrovoľníčkou ‚inšpektorkou‘ „, ktorá je vo svojej funkcii – viď jej odpovede na opakovanú žiadosť pomôcť PSOVI, naozaj človekom na nesprávnom mieste. Ešte dodávam, že celú komunikáciu uverejňujem s jej osobným a ako uvidíte, písomným súhlasom a po celý čas, čo toto píšem, mi chodia jej ďalšie jej, ale už mnou nevyžiadané sms-ky:
Čo nasledovalo bolo naozaj úbohé a nehodné človeka, ktorý zrejme iba predstiera, že je milovník zvierat, alebo že ho ich blaho vôbec zaujíma:
A potom prišlo dokonca aj obvinenie, že sa môžem hanbiť:
Pochopila som, že tu niet s kým ani o čom, tak som celú vec ukončila následne:
Ja? Ja sa naozaj nemám za čo hanbiť. Hanbu si robíte Vy sama, svojou neprofesionálnou a úbohou komunikáciou; a aj celému Inšpektorátu Ochrany Zvierat. Kontaktovala som Vás pre pomoc psovi, ktorý je nesmierne vystresovaný, a ide sa ubrechať k smrti, keďže breše 11 hodín denne VKUSE, nie občas.
Vy však ani len nečtíate, čo Vám píšem a telefón odmietate zo strachu dvíhať. Je mi strašne ľúto, že namiesto POMOCI PRE ÚBOHEHO PSA, čítam o Vašej úbohej arogancii voči mne, a že žiadost o pomoc pre zviera považujete za OBŤAŽOVANIE.
Vaše nerozumné poznámky a súdy o mne, a navyše aj ZNEVAŽOVANIE DOBROVOĽNÍKOV, ktorí zvieratám pomáhajú naozaj zo srdca.
Považujte moju odpoveď za pomoc od bývalého Trénera a Učiteľa Kontroly Zákaznického Servisu. Vy ste v tejto oblasti zlyhala na celej čiare.
Bohužiaľ, táto pani mi vypisovala aj počas písania tohto článku. Čo napísala, naozaj prenechám na zamyslenie sa Inšpektorom SOS linky pre zvieratá.
Dovoľte mi zakončiť týmto – nikoho nemienim uraziť, kto môže, nech pochopí:
Na autá sa od nás vyžaduje zodpovednosť, náuka, skúšky schopností a až potom je nám daný vodičský preukaz. Zatiaľčo – a podotýkam výkon inšpekcie pomocných organizácií – je daný aj ľuďom bez základov slušného správania sa?
Táto prepytujem „inšpektorka“ má zjavný problém poruchy osobnosti. Ľudia bez neho totiž iných slušne vypočujú a v žiadnom prípade hľadajúcich pomoc, hoci len pre zviera iného majiteľa, nenapádajú ani neobviňujú.
Quo vadis a nielen SOS Linka pre zvieratá v núdzi?