Mnohí iste poznajú román Honoré de Balsaca „Lesk a bieda kurtizán“. Je pohľadom na ľudské osudy, ale tie sa od čias francúzskych salónov naozaj nezmenili. Škoda len, že moju nedávnu, krátku návštevu Slovenska v čase corona – obmedzení, nemôžem považovať za iné, než doslovnú exkurziu Balsacovým románom v praxi.
Počas tých pár dní som mala možnosť počúvať správy v lokálnych médiách, aj vidieť realitu každodenného života obyvateľov mojej drahej vlasti. A tieto dve veci sa od reality v časoch Adama a Lota a ani Balsaca naozaj ani trocha nelíšili: krik predstavených a chaos, ktorý ním vytvárajú, je aj tu o to väčší, čím väčšia je ich korupcia. Korupciou nemám na mysli peniaze, ale zapredanosť ich zmýšľania a svedomia inému politickému vládcovi a jeho systému vlády.
A keďže skrze ústavu EU Slovensku vládne EU a túžba EU pohlavárov po spoločnom európskom diktátorovi, inak povedané: keďže Slovensku v skutočnosti nevládne prezidentka, ani tzv.slovenská vláda – oni sú len tým, čo Belgicko nazýva „poppenkast“, t.j.bábkové divadlo, ktorým sa obyvateľom zastiera pravda, ktorou je fakt, že celej EU vládne Nemecko.
Po návrate do Belgicka, kde dočasne žijem a nie z dôvodu zamestnania, ani finančných výhod, som bola zasa administrátormi tunajšieho „bábkového divadla“, ktoré nerozlišuje Slovinsko od Slovenska, vyzvaná na test a karanténu, hoci som prišla z oranžovej zóny do červenej – teda do horšej.
Logicky som preto zavolala na ambasádu a ich odpoveď je dôvod tohto svedectva o Balzacovom Slovensku. Povedali mi, že „Slovenská ambasáda registruje množstvo podobných sťažností, ale nie je schopná ich riešiť, lebo aj samotní členovia MZV v Bruseli majú podobný problém.“ To, čo tu čítaš nie je malá vec: Slovenská ambasáda totiž takto potvrdila, že nie je schopná chrániť obyvateľov Slovenska v Belgicku. Toto by sa občanovi USA v EU stať nemohlo. Spôsob a rýchlosť orla, akou si USA chránia svojich obyvateľov a nielen pracovníkov štátneho aparátu, je naozaj na zamyslenie pre celú EU.
Ja viem, cieľom EU nie je blaho jej obyvateľov, iba prosperita jej korporátnych nadnárodných spoločností. Pre EU a jej pohlavárov sú dôležité „peňeži, ňe ľudze,“ akoby sme povedali u nás, na Šariši.
Naozaj sa nedá nevidieť, že zatiaľčo nie všetko, čo je na letisku je lietadlom, tak nie všetko, čo sedí v parlamente štátnej vlády je vlastencom.
Honoré de Balsac mal pravdu: kurtizán je oveľa viac mimo salónov, než v nich.